Blog o ghostwritingu, copywritingu a súvisiacich témach. Okrem teoretických článkov sa tu možno objavia aj drobné literárne kreácie.
nedeľa 11. augusta 2013
pondelok 5. augusta 2013
Memetické inžinierstvo
Komentár
k tretiemu bodu Kódexu ghostwritera začína vetami: „Nik by nemal o sebe tvrdiť, že je ghostwriter, ak nedisponuje minimom
základných vedomostí a zručností nevyhnutných pre vypracovanie kvalitného
produktu. Prvou podmienku je dokonalé zvládnutie základného nástroja
ghostwritera – jazyka, jeho gramatiky, lexiky, frazeológie a štylistiky.
Nasledujú niektoré oblasti literárnej teórie, najmä naratológia a genológia,
zvládnutie sady nástrojov PR a reklamy...“ Dalo by sa ešte dlho pokračovať, ale to by sa zamýšľaný krátky komentár zmenil na plnohodnotný blogový článok. Jednou z veci, ktoré by som namiesto tých troch bodiek doplnil, by boli iste základy memetického inžinierstva.
Pojem „mem“ prvýkrát použil Richard Dawkins v prvom vydaní svojej knihy Sebecký gén z roku 1976 [1]. Český preklad jej druhého vydania vydalo vydavateľstvo Mladá fronta v roku 1998 [2]. Tento evolučný biológ venoval memom len jednu zo záverečných kapitol svojej knihy, a to hlavne na ilustráciu skutočnosti, že darwinizmus je univerzálna teória, ktorej platnosť nemožno obmedzovať len na gény.
Podľa Oxfordského slovníka je mem (orig. „meme“) základný prvok kultúry, o ktorom možno tvrdiť, že je dedičný negenetickou cestou, najmä imitáciou. Mem je slovo, idióm, porekadlo, melódia, účes, piercing, logo, slogan, politické heslo, gesto... Memy sa môžu šíriť vertikálne (z rodičov na ich potomkov) aj horizontálne – ako epidémie nákazlivých chorôb. Niektoré sa periodicky vracajú v intervale niekoľkých rokov až desaťročí, ako napr. minisukne alebo hračka jojo. Niektoré sa grupujú do gangov, potulujú sa regionálnymi memofondmi alebo globálnym memofondom a bojujú proti gangom iných memov. V terminológii memetického inžinierstva sa takýto gang nazýva „memplex“, čo je vlastne šikovnejšia náhrada ťažkopádneho termínu „koadaptovaný memový komplex“.
Richard Dawkins svoju teóriu nepostavil na úplne panenskej pôde. Analógiou medzi genetickou a kultúrnou evolúciou sa už pred nim zaoberali viacerí filozofovia a vedci. Spomenúť možno filozofa Karla Poppera, genetika L. L. Cavalli-Sforzu, antropológa F. T. Cloaka alebo etológa J. M. Cullena. Na druhej strane na jeho teórii ako na pevných základoch stavali jeho nasledovníci. Objavili sa prvé monografie venované memetike ako Vírusy mysle: nová veda o memoch od Richarda Brodieho [3], Myšlienková nákaza: ako sa v spoločnosti šíri viera od Aarona Lyncha [4] a Memetický stroj od Susan Blackmoreovej [5]. Na tých istých základoch postavil filozof Daniel Dennett svoju teóriu mysle formulovanú v knihách Objasnené vedomie [6] a Darwinova nebezpečná myšlienka [7].
Z uvedeného je zrejme, že teória memov akosi súvisí aj s hospodárskou a politickou reklamou, ale ako nám toto poznanie pomôže? Pokiaľ nejdeme trochu ďalej, tak nijako. Vydajme sa teda na menšiu exkurziu.
Jedným z motívov, ktorý sa ako červená niť vinie univerzálnou Darwinovou teóriou je súťaž o zdroje. Čo je však tým zdrojom, o ktoré súťažia memy pohybujúc sa nie ako hmotné objekty v džungliach tropického pásma, ale ako nehmotné (aj keď často zhmotnené) objekty v prostredí, ktoré nazývame ľudskou kultúrou? Odpoveď je prekvapujúco jednoduchá. Tým zdrojom je ľudská pozornosť – pozornosť jednotlivca, pozornosť médií, pozornosť toho, čo vo všeobecnosti môžeme nazvať spoločenským vedomím. Mem, ktorý z pozornosti človeka vytesní svojho konkurenta bude prosperovať rovnako dobre ako svorka hyen, ktorá odoženie geparda od jeho ťažko ulovenej koristi. Ešte lepšou analógiou, než svorka hyen je vírus, ktorý potrebuje zmanipulovať svojho hostiteľa tak, aby ho ten aktívne šíril ďalej. Nie nadarmo má besný pes zvýšenú agresivitu a zároveň zvýšenú produkciu slín – vírus proste potrebuje nejakým spôsobom dostať do krvného obehu potenciálneho hostiteľa médium, v ktorom sú namnožení a pripravení na inváziu jeho potomkovia. Iste ste už boli svedkami internetovej diskusie. Nebolo Vám divné, koľko času a energie sú anonymní diskutéri ochotní venovať presadzovaniu svojho náboženského alebo politického presvedčenia, či obľúbenej značky piva, často v emočne vypätej atmosfére, bez toho, aby z toho mali akýkoľvek osobný prospech (teda, pokiaľ nejde o platených diskutérov)? Nebudeme ďaleko od pravdy, ak týchto diskutérov budeme považovať za zombíkov, ktorých si osedlali ich memy. Bez urážky – sám tejto vášni (diskusiám) občas holdujem.
Genetické inžinierstvo, na rozdiel od inžinierstva memetického, je o niečo staršie, no genetický inžinier súčasnými prostriedkami nedokáže skonštruovať predátora, vyzbrojiť ho ostrými pazúrmi, silnými čeľusťami, rýchlymi nohami a výkonným srdcom, vypustiť ho do ekosystému a sledovať jeho populačnú explóziu. Snáď zatiaľ ešte nedokáže ani skonštruovať vysoko nákazlivý bakteriálny kmeň schopný v krátkom čase zamoriť vysoké percento svetovej populácie. Memetický inžinier má vo svojom odbore na niečo podobné prostriedky už v súčasnosti. V prostredí memov – v ľudskej kultúre, je čoraz tesnejšie a tento trend akceleruje. Nie je vôbec ťažké z toho odvodiť dôsledky a zariadiť sa podľa nich. Úspech každého, kto bude chcieť nejakým spôsobom ovplyvniť spoločenské vedomie, či už to bude obchodník alebo politik, bude čoraz viac závisieť od zdatnosti memetického inžiniera, služby ktorého využíva – či už formou outsourcingu alebo ako člena svojho tímu. Copywriter, ani ghostwriter, nie je memetický inžinier. Je naozaj nereálne byť špičkovým memetickým inžinierom a zároveň špičkovým SEO analytikom, špičkovým jazykovedcom, špičkovým literárnym teoretikom, špičkovým marketingovým analytikom..., nepochybne je však obrovskou výhodou, ak memetický inžiniering je jeho silnou stránkou.
Mogun
Literatúra:
[1] Dawkins, R.: The Selfish Gene, Oxford University Press, 1976
[2] Dawkins, R.: Sobecký gen, Mladá fronta, Praha, 1998
[3] Brodie, R.: Virus of the Mind: The New Science of the Meme, Integral Press, Seattle, 1996
[4] Lynch, A.: Thought Contagion: How Belief Spreads through Society, Basic Books, New York, 1996
[5] Blackmore, S. J.: The Meme Machine, Oxford Universty Press, 1999
[6] Dennett, D.: Consciousness Explained, Little Brown, Boston, 1991
[7] Dennett, D.: Darwin's Dangerous Idea, Penguin, London, 1995
Pojem „mem“ prvýkrát použil Richard Dawkins v prvom vydaní svojej knihy Sebecký gén z roku 1976 [1]. Český preklad jej druhého vydania vydalo vydavateľstvo Mladá fronta v roku 1998 [2]. Tento evolučný biológ venoval memom len jednu zo záverečných kapitol svojej knihy, a to hlavne na ilustráciu skutočnosti, že darwinizmus je univerzálna teória, ktorej platnosť nemožno obmedzovať len na gény.
Podľa Oxfordského slovníka je mem (orig. „meme“) základný prvok kultúry, o ktorom možno tvrdiť, že je dedičný negenetickou cestou, najmä imitáciou. Mem je slovo, idióm, porekadlo, melódia, účes, piercing, logo, slogan, politické heslo, gesto... Memy sa môžu šíriť vertikálne (z rodičov na ich potomkov) aj horizontálne – ako epidémie nákazlivých chorôb. Niektoré sa periodicky vracajú v intervale niekoľkých rokov až desaťročí, ako napr. minisukne alebo hračka jojo. Niektoré sa grupujú do gangov, potulujú sa regionálnymi memofondmi alebo globálnym memofondom a bojujú proti gangom iných memov. V terminológii memetického inžinierstva sa takýto gang nazýva „memplex“, čo je vlastne šikovnejšia náhrada ťažkopádneho termínu „koadaptovaný memový komplex“.
Richard Dawkins svoju teóriu nepostavil na úplne panenskej pôde. Analógiou medzi genetickou a kultúrnou evolúciou sa už pred nim zaoberali viacerí filozofovia a vedci. Spomenúť možno filozofa Karla Poppera, genetika L. L. Cavalli-Sforzu, antropológa F. T. Cloaka alebo etológa J. M. Cullena. Na druhej strane na jeho teórii ako na pevných základoch stavali jeho nasledovníci. Objavili sa prvé monografie venované memetike ako Vírusy mysle: nová veda o memoch od Richarda Brodieho [3], Myšlienková nákaza: ako sa v spoločnosti šíri viera od Aarona Lyncha [4] a Memetický stroj od Susan Blackmoreovej [5]. Na tých istých základoch postavil filozof Daniel Dennett svoju teóriu mysle formulovanú v knihách Objasnené vedomie [6] a Darwinova nebezpečná myšlienka [7].
Z uvedeného je zrejme, že teória memov akosi súvisí aj s hospodárskou a politickou reklamou, ale ako nám toto poznanie pomôže? Pokiaľ nejdeme trochu ďalej, tak nijako. Vydajme sa teda na menšiu exkurziu.
Jedným z motívov, ktorý sa ako červená niť vinie univerzálnou Darwinovou teóriou je súťaž o zdroje. Čo je však tým zdrojom, o ktoré súťažia memy pohybujúc sa nie ako hmotné objekty v džungliach tropického pásma, ale ako nehmotné (aj keď často zhmotnené) objekty v prostredí, ktoré nazývame ľudskou kultúrou? Odpoveď je prekvapujúco jednoduchá. Tým zdrojom je ľudská pozornosť – pozornosť jednotlivca, pozornosť médií, pozornosť toho, čo vo všeobecnosti môžeme nazvať spoločenským vedomím. Mem, ktorý z pozornosti človeka vytesní svojho konkurenta bude prosperovať rovnako dobre ako svorka hyen, ktorá odoženie geparda od jeho ťažko ulovenej koristi. Ešte lepšou analógiou, než svorka hyen je vírus, ktorý potrebuje zmanipulovať svojho hostiteľa tak, aby ho ten aktívne šíril ďalej. Nie nadarmo má besný pes zvýšenú agresivitu a zároveň zvýšenú produkciu slín – vírus proste potrebuje nejakým spôsobom dostať do krvného obehu potenciálneho hostiteľa médium, v ktorom sú namnožení a pripravení na inváziu jeho potomkovia. Iste ste už boli svedkami internetovej diskusie. Nebolo Vám divné, koľko času a energie sú anonymní diskutéri ochotní venovať presadzovaniu svojho náboženského alebo politického presvedčenia, či obľúbenej značky piva, často v emočne vypätej atmosfére, bez toho, aby z toho mali akýkoľvek osobný prospech (teda, pokiaľ nejde o platených diskutérov)? Nebudeme ďaleko od pravdy, ak týchto diskutérov budeme považovať za zombíkov, ktorých si osedlali ich memy. Bez urážky – sám tejto vášni (diskusiám) občas holdujem.
Genetické inžinierstvo, na rozdiel od inžinierstva memetického, je o niečo staršie, no genetický inžinier súčasnými prostriedkami nedokáže skonštruovať predátora, vyzbrojiť ho ostrými pazúrmi, silnými čeľusťami, rýchlymi nohami a výkonným srdcom, vypustiť ho do ekosystému a sledovať jeho populačnú explóziu. Snáď zatiaľ ešte nedokáže ani skonštruovať vysoko nákazlivý bakteriálny kmeň schopný v krátkom čase zamoriť vysoké percento svetovej populácie. Memetický inžinier má vo svojom odbore na niečo podobné prostriedky už v súčasnosti. V prostredí memov – v ľudskej kultúre, je čoraz tesnejšie a tento trend akceleruje. Nie je vôbec ťažké z toho odvodiť dôsledky a zariadiť sa podľa nich. Úspech každého, kto bude chcieť nejakým spôsobom ovplyvniť spoločenské vedomie, či už to bude obchodník alebo politik, bude čoraz viac závisieť od zdatnosti memetického inžiniera, služby ktorého využíva – či už formou outsourcingu alebo ako člena svojho tímu. Copywriter, ani ghostwriter, nie je memetický inžinier. Je naozaj nereálne byť špičkovým memetickým inžinierom a zároveň špičkovým SEO analytikom, špičkovým jazykovedcom, špičkovým literárnym teoretikom, špičkovým marketingovým analytikom..., nepochybne je však obrovskou výhodou, ak memetický inžiniering je jeho silnou stránkou.
Mogun
Literatúra:
[1] Dawkins, R.: The Selfish Gene, Oxford University Press, 1976
[2] Dawkins, R.: Sobecký gen, Mladá fronta, Praha, 1998
[3] Brodie, R.: Virus of the Mind: The New Science of the Meme, Integral Press, Seattle, 1996
[4] Lynch, A.: Thought Contagion: How Belief Spreads through Society, Basic Books, New York, 1996
[5] Blackmore, S. J.: The Meme Machine, Oxford Universty Press, 1999
[6] Dennett, D.: Consciousness Explained, Little Brown, Boston, 1991
[7] Dennett, D.: Darwin's Dangerous Idea, Penguin, London, 1995